Krvavé sonety básnika P. O. Hviezdoslava prichádzajú z duše človeka, ktorý svet hlboko vnímal a chápal. Priblížil v nich vojnový rozvrat, ktorého sa staršia generácia dožila. Hviezdoslav čerpal silu v akomsi jedinečnom a svojskom druhu silnej dynamickej pokory. Básnik, ktorý zdieľal eufóriu lásky, viery, vzájomnosti a donekonečna velebil česť, vzájomné porozumenie, nesebeckú povinnosť a službu, boj za mier, básnik, ktorý zdôrazňoval právo na slobodný život pre všetkých, bol predovšetkým niekto, kto veril v Božie zákony. Láska k Bohu je motiváciou spravodlivosti na tomto svete. V šiestom sonete otvára básnik veľkú tému: zneužívanie kresťanstva na vojnovú propagandu. Je podobnosť s dneškom na východe čisto náhodná? Prežije vojna všetky druhy spojenectiev, rivalít a nenávisti napriek tomu, že nenachádzame preto jediný rozumný dôvod? Krvavé sonety sú ostrým protivojnových protestom. Aj dnes... Kedy im porozumieme?